IX.

22. septembra 2021, lodomerius, Nezaradené poézia
Čas sa točí v urieknutom kruhu,
hlučne tlačí svoju malú rúčku
stále dokola…
Tak tíško, tak ticho ...
ako zvony kostola.
 
Plazí sa, aj beží, 
opiera sa pritom o tú druhú.
A počíta … 
od buka k búčku.
 
Všetko nám spočíta 
Všetko, čo bolí, 
akí sme, 
akí budeme, 
aj to, akí sme boli.
 
Čas sa točí v urieknutom kruhu,
a my s ním.
Neklope nám po ramenách ručičkami, 
ale celým zápästím.