XIV.

Ak ty za našu lásku dáš aj život,
tak ja tiež,
a pridám k tomu ešte aj dušu,
a celú Štiavnicu
a ešte Hodrušu.
 
Najviac ma pichá pýcha,
bytie býva tá najväčšia mätiež…
to vždy vtedy,
keď kráčam do ticha …
 
Nemožno mi ťa nemilovať,
napísal Sládkovič,
láska je všetkého tá najlepšia mať,
všade,
aj tam, kde som všetko, kde som ničí
a nič …
 
Iba za to dýcham,
čo som,
vieš ?
To, čo bolo pekné sa už nedá zničiť,
napriek všetkým našim pýcham. 
 
Všetko, úplne všetko nám vraj spadlo z hviezd.