XXI.

Zo dňa na deň,
za chvost chytám nádej
a plazím sa šprintom,
 
zo dna na dno
mám príbeh, mám dej
a ty bývaš pri tom…
 
Nevstúpim do rieky,
ak som v nej už raz stál,
silné sú jej prúdy. 
 
Len so sebou mávam prieky, 
nad sebou som sa chvastal.
Odplaví všetko, čo blúdi … 
 
Zostať stáť v križovatke,
veriť viac krížu ako matke,
to ma spasí ?
 
Lži majú vždy krátke nohy 
a dlhé vlasy, 
no aj tak nás stále najviac oslovia.
 
Nepočúvame to,
čo vedia matky, 
čo vedia otcovia… 
 
Že bez lásky je na život každý krátky.