XXIII.

Tichou stopou do duší,
až na to nahé dno,
tam kdesi má byť skryté perie páva.
 
Kto nepozná, iba tuší,
ako ťažko je strácať v hľadaní.
Buď mi, buď zhovievavá ...
... a pozbieraj do dlaní ...
 
Pozbieraj všetky ostré črepiny,
sklíčka, na ktorých ešte záleží.
Len v nich svet bude iný,
kde chceme stále žiť.
 
A popri tom,
všetky údely,
kocky o osud človečí hodené
že akí sme boli, 
takí aj budeme,
za všetky naše veci
od neba, zo zeme.
 
Všetci sme v tom, všetci ..