Skôr, než budeme chcieť to prosené, mlčalo sa ako ešte o nikom. Narodilo sa Slovo ku telu a básnikom voňalo po sene. Modlitbou do údelu a tvárou do zeme, ako čosi málo isté. K Tebe, môj Kriste, mlčalo cez prsty všetko nevedomé, aj tí nezmieriteľní s osudom, deti svetla, čo hrajú sa v tmách, že už nie sme mimo dom, ale s prstom na perách iba v Tvojom Dome.