Vždy, keď sa pozriem do zrkadla, vidím tvoje srdce … to moje si si požičala, neukradla, a s ním úplne všetko, aj čo chcelo, aj čo už nechce. Vždy, keď sa pozriem do zrkadla vidím tvoje srdce, a seba v ňom, presne tam kdesi korením, ako mocný strom. Láska je tá, čo z neho vypadla. Vždy bude to, čo teraz není, ale bolo, lebo vždy je niečo viac ako teraz aj keď prikrýva sa bôľom. To ale prebolí, v každom človečom osude, lebo aj keď chrlí lávu sťa Stromboli, predsa vždy popláva iba po prúde. Vždy, keď sa pozriem do zrkadla, vidím tvoje srdce, a teba celú, ráno, večer, predpoludním, lebo seba, ak nie tebou, nikým už iným nezaľudním.
Tento web patrí pod
Celá debata | RSS tejto debaty