Láska je vtedy, keď bolí. To mi riekol priateľ, na bytí vždy bývajú vredy, a smútok, čo klove ako ďateľ, toto ma naučil… Dve bytia a ich sútok… Všetko má svoj cieľ, aj zaťaté to pästi, bytie s bytím v náručí … Vraj každé sa skladá až z dvoch tiel … Ak nie v bolesti, tak inak sa vraj láska nezakalí. Ja nie, ale ty si vedel, že každý oheň viac spáli ako zapáli ? Vždy to bola veda vo vede. Ach… takí sme všetci malí…
Šťastní a veselí, takí sme teraz, nie iba kúsok z nás, ale celkom celí, až za nechty … ako mráz. Má sa človek svojho bytia báť ? Áno i nie … a k tomu všetky poistky. Z tej viny sa len tak ľahko nevyvinie, aj keby tak veľmi rád, minuli sa mu už štvorlístky. Cez to všetko vieme vždy byť sebe blízko, každé naše echo … To hlavné aj tak býva vtedy, [...]
Zástupy anjelov volajú a volajú … Niekto perinu už povlieka. Tak nejako sa rodí dieťa všetkých detí. A toho človeka. Tak rýchlo sme zabudli, Ale kohože to už dnes bolí... ? Že aj my sme bývali raz do detí odetí, keď sme nimi boli. Všetko je v tých detských očiach, čo je nám pre život treba, že nie sú konce, ktoré končia a že viac ako báť sa je sa [...]
Sláva na výsostiach, hosana, zvesť anjelská v človečom rúchu. Jestvovanie vždy cítiť až v kostiach, stále, od rána do rána. A do tohto ruchu stalo sa to Bohu, menej už človeku … že viac ako nohu, dá do kroku srdce, v tom našom nevečitom veku. Tým našim časom, lebo či chce, či nechce, predsa len každý, stúpa po jeho stopách. Koľkí v nich ostali ? Veď aj [...]
Zlomil nielen môj život, ale aj životy mnohých ďalších chlapcov, opisuje ruský dezertér.
O incidente písal štátny tajomník Filip Kuffa. Nespresnil, kde k útoku došlo.
Mínusové teploty a sneh hlásia na viacerých miestach krajiny.
História nás učí, že odstrašovanie prestáva fungovať, keď protivníci vycítia nejednotnosť a slabosť.
Celá debata | RSS tejto debaty