doména.blog.pravda.sk/.

Len ona vidí, čo nevidno,
rokliny v duši a zelené stráne,
čo stalo sa, sa im už neodstane,
vidí všetko, len nie ich dno.

Na všetko raz padne srieň,
v suchom oku sú suché aj slzy.
Že si pamätá, to iba preto je taký drzý,
svetlo je viac ako ich večný tieň.

Najviac vždy cítiť tŕne z ruží,
odrené kolená a náruč detí.
Laska o sebe nikdy nepovie ti,
len všetko, čím si bol, ti zruší.

Súžené vedomie v sladkom nevedomí,
nakoniec roztopí až zornička.
Keď ju vidí, vždy ukryje to za viečka,
a zabudnutý čaká na priedomí.

Vraj všetko sa dá prečkať…