Tridsaťtri… Tá Kristova tridsaťtrojka… život a jeho dvojka, nič na koniec si neušetrí … Ani sám, ani s ňou. Darmo prosí, chváli, mojká, Iba keď jestvuje, je v bytí spojka tých druhých, tej druhej, toho druhého. Nikto nevie viac, než len On na ňu a na neho.

Ako dávajú sa do pier slová, ticho, iné pery ? Kto si s nimi ešte potyká ? Aj také býva dobro všetkých dobier, v ktoré nikto neuverí. A v tom, čo sa ma dotýka musím byť aj nebyť, prvý aj poslednýkrát, mimo domu a aj doma. Tá človečia matematika ! A Ty tam kdesi v nebi ! Všetko mi ešte nanovo vykráť, nie jednotkou, dvoma. Potom možno sa aj iným povie, […]

Láska je vtedy, keď bolí. To mi riekol priateľ, na bytí vždy bývajú vredy, a smútok, čo klove ako ďateľ, toto ma naučil… Dve bytia a ich sútok… Všetko má svoj cieľ, aj zaťaté to pästi, bytie s bytím v náručí … Vraj každé sa skladá až z dvoch tiel … Ak nie v bolesti, tak inak sa vraj láska nezakalí. Ja nie, ale ty si vedel, že každý oheň viac […]

Bola si, aj keď si nebola … Tak veľmi sa to podobá. A stále si … ako Božia podoba. Lebo „byť“ je najviac zo všetkých jestvovaní… Po svojom si v hrudi udiera, a my si darmo píšeme svoje plány. Nad všetkým je obloha … s tichom…, ktoré je najväčším rachotom. Darmo sa vyvyšujem od Boha, keď aj tak sám si slzy utieram a pritom som stíchol … O tom to je všetko, […]

Desy a desy, sú všade okolo nás, vzadu, vpredu, dole i nad. Nebojím sa, ale kde si ? Nech nestratím, čo malo ma a stále mám rád … Tak volám a kričím pošepky… sám sebe žiadny, ničí, ale všetko pre všetkých … Nebojím sa, sám so sebou debatujem … Veď aj čoho ? Žiadne desy, lebo isté iba to je že už nie som, že už nie si… Desy a desy, sú […]

Za bytie sa platí, to predsa viem veľmi dobre, nie je to klebetou, o to sa nežobre, platí sa zase iba bytím. A neplatí sa kreditom, ale kartou debetnou… Tak, ako ja tebe, tak mne i ty … Vždy sa dáva bodka za vetou ?

údelu navzdory, Jemu nie po vôli, z cesty ma odbočí do ticha, k šepotu … a k bytiu love story, už mi nedovolí, len vloží do očí sladkú slepotu na čom ešte záleží ? kde dá ukryť sa na zimu ? ty stvorenstvo moje ale ži ja len hľadám svoj azimut. ved‘ nikomu nejde život bez potu…

… a stál pri nej ako nad nehou, premýšľal o nevine a vine, že len ona vie všetko na neho, a že to, čo je rovnaké, to stále je a nebude už iné. Žiť v žití, v bytí byť, to živé nezabiť, bolo jej motom, v údele, čo je človečí. Ani nevedela o tom, že nevedel odtrhnúť si ju od očí. Kto teraz otočí naruby to túžené, tú poranenú šľachu… Veď postupne sa […]