Kolíska, jasličky a náruč mamy, to všetko sú otvorené Božie dlane, Jeho chrámy, a my ? Chúlime sa v nich… Tak ťažko sa nám lapá každý jeden dych. Čosi veľké sa tam stalo v podnebí, na tej našej, Jeho zemi, ak neprídu pastieri, tak poďme my, bez všetkých našich pých. Nemôžme tam nebyť … To sú tie priania, potichu, pošepky vyslovované… Už si tu pre […]

Vraj… každý má svojho anjela, ako vodu rieka, niekedy len jedného, a niekedy aj priveľa…, aby naše cesty viedli odnikiaľ niekam. Kto o tom niečo rozpovie, niečo ešte riekne ? Že to takto vždy bývalo, aj teraz to takto bývať vie a býva to pekné ? To všetko nám On stráži, lebo telo sa narodilo ku Slovu a zotrvalo na ľudskej stáži. Na tom sa už […]

Všetko čo je o Bohu, je aj o človeku, o každom z nás, o všetkých. Aj o tých, ktorí s časom po čase a vekom po veku, len ticho a pošepky, hľadajú od dychu oddych, tú jedinú schodnú trasu zo všetkých trás. Kúsok po kúsku z toho príbehu, v ktorom všetko, čo bolo, je už za nami a vpredu len to, čo sa udeje. Aj tak sú to nakoniec všetko iba naše, a nie […]

Každý, kto raz padne, už vie, čo je výška, viac nešmýka sa po tom bruchu, keď posiela svoj osud na výzvedy … To podstatné vždy býva až na dne a nepláva si po povrchu. A v tom všetkom, ja ešte stále verím na Ježiška, na tú vedu bez vedy. Aj na to brvno do oka. To sú tie veľké veci … Veď aj tak v Neho každý verí, všetci, úplne všetci. Aspoň jedenkrát […]