Všetko čo je o Bohu, je aj o človeku, o každom z nás, o všetkých. Aj o tých, ktorí s časom po čase a vekom po veku, len ticho a pošepky, hľadajú od dychu oddych, tú jedinú schodnú trasu zo všetkých trás. Kúsok po kúsku z toho príbehu, v ktorom všetko, čo bolo, je už za nami a vpredu len to, čo sa udeje. Aj tak sú to nakoniec všetko iba naše, a nie Jeho deje ... A že v tom kúsku neba chceme si byť tak veľmi blízki, poskrývame všetky svoje dary len Jemu do kolísky ... Iba to človečie, nenaše bytie a všetky jeho tvary, čo skrývame v dlaniach, v tvári, a v náručí ... Aj keď každý zabudol, že byť človečím sa raz musel naučiť, tak, ako prijímať aj tie Jeho dary. Nie sú žiadne naše náhody, to iba On sa nám zase raz narodil ...
Tento web patrí pod
Celá debata | RSS tejto debaty