Vraj... každý má svojho anjela, ako vodu rieka, niekedy len jedného, a niekedy aj priveľa..., aby naše cesty viedli odnikiaľ niekam. Kto o tom niečo rozpovie, niečo ešte riekne ? Že to takto vždy bývalo, aj teraz to takto bývať vie a býva to pekné ? To všetko nám On stráži, lebo telo sa narodilo ku Slovu a zotrvalo na ľudskej stáži. Na tom sa už všetko láme, že k človečiemu doslovu, nám ešte čosi pridá čo veľa váži. Tak, ako dieťa váži mame... Lebo tam, kde zo žitia stávajú sa údely, už nič nechce, no o všetko sa podelí. Preto nad každým jedným mrakom, vždy býva aj nebo, zázrak skrytý všetkým zrakom, aby každý už viac bol ako nebol a dobre vedel ako ... Tak teda vitaj doma Malý, Maličký, život býva pocukrený snami. Toto sú tie tvoje balíčky, že už v tom ďalej nie sme sami.
Tento web patrí pod
Celá debata | RSS tejto debaty