Sláva na výsostiach, hosana, zvesť anjelská v človečom rúchu. Jestvovanie vždy cítiť až v kostiach, stále, od rána do rána. A do tohto ruchu stalo sa to Bohu, menej už človeku … že viac ako nohu, dá do kroku srdce, v tom našom nevečitom veku. Tým našim časom, lebo či chce, či nechce, predsa len každý, stúpa po jeho stopách. Koľkí v nich ostali ? Veď aj ja som v tom vždy až po pás … Ako sme obstáli ? Večné človečie znamenie. Aj tak sa vždy nakoniec všetko zamotané rozmoce. Vieme sa my vlastne dnes ešte stretnúť s tým Božím deckom ? Lebo On sa s nami vie… Pre toto sú Vianoce.
Tento web patrí pod
+! ...
Celá debata | RSS tejto debaty