Utkaná z jemných pavučín, biela ako perina, a neviem o nej ani toho mnoho, bezmenná aj známa po mene. No už sa nepoučím, lebo verím na ňu a dohodu s Bohom, ak si na nás ešte spomenie … Tam, len tam, a iba s tebou, balansovať na Božej váhe, nik iný už nepohne tou miskou, čo drží všetko v rovnováhe… Nebo by vždy malo byť iba blízko.
Pokračovanie článku