doména.blog.pravda.sk/.

Desy a desy, sú všade okolo nás, vzadu, vpredu, dole i nad. Nebojím sa, ale kde si ? Nech nestratím, čo malo ma a stále mám rád … Tak volám a kričím pošepky… sám sebe žiadny, ničí, ale všetko pre všetkých … Nebojím sa, sám so sebou debatujem … Veď aj čoho ? Žiadne desy, lebo isté iba to je že už nie som, že už nie si… Desy a desy, sú […]

Za bytie sa platí, to predsa viem veľmi dobre, nie je to klebetou, o to sa nežobre, platí sa zase iba bytím. A neplatí sa kreditom, ale kartou debetnou… Tak, ako ja tebe, tak mne i ty … Vždy sa dáva bodka za vetou ?

údelu navzdory, Jemu nie po vôli, z cesty ma odbočí do ticha, k šepotu … a k bytiu love story, už mi nedovolí, len vloží do očí sladkú slepotu na čom ešte záleží ? kde dá ukryť sa na zimu ? ty stvorenstvo moje ale ži ja len hľadám svoj azimut. ved‘ nikomu nejde život bez potu…

… a stál pri nej ako nad nehou, premýšľal o nevine a vine, že len ona vie všetko na neho, a že to, čo je rovnaké, to stále je a nebude už iné. Žiť v žití, v bytí byť, to živé nezabiť, bolo jej motom, v údele, čo je človečí. Ani nevedela o tom, že nevedel odtrhnúť si ju od očí. Kto teraz otočí naruby to túžené, tú poranenú šľachu… Veď postupne sa […]

Boh, ten najväčší gambler zo všetkých gamblérov, hráva s nami svoju ruletu … vždy ju hrával … a stále sa mu chce … To je to bytie, tie Jeho pasce … Ak dáva krídla, tak iba k úletu ? Aj tak len tou svojou kamerou vidí, čo inak nevidno, všetkých bytí nával. Veď iba tam, kde On je, tam není dno, aj keď človek ho vždy mával… Na konci nebýva vždy len koniec.

Modlitbička Deje sa len to, čo je dané, dve bytia v jedno pozliepané … Teraz i po všetky veky vekov, pred tým ešte nikto nikdy neutiekol, amen.

Tichou stopou do duší, až na to nahé dno, tam kdesi má byť skryté perie páva. Kto nepozná, iba tuší, ako ťažko je strácať v hľadaní. Buď mi, buď zhovievavá … … a pozbieraj do dlaní … Pozbieraj všetky ostré črepiny, sklíčka, na ktorých ešte záleží. Len v nich svet bude iný, kde chceme stále žiť. A popri tom, všetky údely, kocky o osud […]

Stále som to ja, aj keď všetko pominie, najviac nás tí milovaní trápia, a my ich. Nemať rád ? Tak to my nie, nedajme sa zmýliť. Zo všetkého najviac býva odpustenie a ešte láska, nielen tak mimochodom… Dobre vieme ako vyzerá, ako na očiach páska. Veď čo je to za srdce bez srdca, len tak v hrudi naprázdno ? Chýba telu, chýba duchu, a potom tým obom. Až keď […]

Zo dňa na deň, za chvost chytám nádej a plazím sa šprintom, zo dna na dno mám príbeh, mám dej a ty bývaš pri tom… Nevstúpim do rieky, ak som v nej už raz stál, silné sú jej prúdy. Len so sebou mávam prieky, nad sebou som sa chvastal. Odplaví všetko, čo blúdi … Zostať stáť v križovatke, veriť viac krížu ako matke, to ma spasí ? Lži majú […]

Každý, kto pláva proti prúdu, všetkých štýlov štýlom, vždy iba oproti, so sebou, so životom, kto číta osud z osudu, nekryje sa v tyle tylom, a aj keď sám seba neskrotí žije viac teraz ako potom. Proti prúdu pláva každé jedno jestvovanie, každé bytie, súcno, aj ich prianie … a my tiež, my tiež … Najmúdrejšia nebýva vždy hlava, ale každé […]